LIBERNYÁKULUM
Csicsergett a szlovmagy aktivista jómadár
2023. aug. 2.


Az elhíresült nemzetarulós trikó, amelyen Konrád is szerepel, sokak számára talán túlzásnak tűnhetett első blikkre, de elolvasva az alábbi értekezését a G(y)ennyík N hasábjain, nos... De döntsék el önök!
"Klasszikusokat" csak pontosan szabad idézni, hát itt a véleménye eredetiben - szlovákul:
(Mivel a portál tartalmai nem ingyenesek, nálunk az egész szöveget elovashatják.)
"O prejave Viktora Orbána, ktorý predniesol minulú sobotu na letnej univerzite Tusványos, už sa vyjadril snáď každý. Presne tak, ako to očakával samotný autor inkriminovaných výrokov na adresu svojich susedov. Podobnú „zábavku” si maďarský premiér na tomto ikonickom mieste národniarov – ako ho označil vo svojom pravidelnom piatkovom rozhovore v maďarskom verejnoprávnom rozhlase – dopraje každý rok.
Ak trafí do čierneho, o zábavu má postarané nadlho. Posledné roky trafil vždy. Ako to maďarský premiér povedal v rozhlasovom štúdiu, reakcie sú vždy zaujímavejšie než samotné výroky.
Genéza letnej univerzity v rumunskom Tusnádfürdő siaha až do roku 1990, keď prvý letný tábor s cieľom prediskutovať spoločensko-politické zmeny po krvavých udalostiach na prelome rokov 1989 a 1990 usporiadali na podnet britského novinára BBC Davida Campanaleho. Hlavným zámerom organizátorov bolo začať diskusiu a dlhodobú spoluprácu na zlepšenie rumunsko-maďarských vzťahov, ktoré boli v poslednej fáze Ceauşescovej diktatúry na bode mrazu. Organizátormi boli vtedy tri liberálne (!) organizácie: britskí Young Liberal Democrats, Zväz sedmohradských maďarských mládežníckych organizácií a Menšinový sekretariát Fideszu.
Z festivalu liberálnej inteligencie sa však postupne stal festival iliberálnych vládcov. Nič nové pod slnkom – metamorfóza podujatia je totožná s metamorfózou Fideszu.
Z intelektuálnej dielne sa stal veľký festival plný koncertov a iných kultúrnych podujatí. Zachovala sa aj „letná univerzita”, lenže namiesto diskusií a besied plných konfrontácií medzi osobami s rôznym pohľadom na svet sa účastníci panelov – politici, novinári, politológovia a ďalšie osobnosti verejného života – navzájom posilňujú v hlavnom posolstve celého podujatia, ktorým je bezvýhradná podpora vlády Viktora Orbána.
Do mesta Tusványos každoročne putujú aj obdivovatelia Orbána a strategickí partneri Fideszu z okolitých štátov. Okrem predstaviteľov strany Aliancia tam tohto roku zavítal aj predseda trnavského VÚC Jozef Viskupič (toho času kandidát do NR SR za hnutie OĽaNO). Ale o tom alebo o ňom možno potom.
Hlavným programom festivalu je už vyše desať rokov vystúpenie maďarského premiéra. Jeho letný prejav je jedným z troch „veľkých” každoročných prejavov. Je rovnako očakávaný a sledovaný ako jeho prejav o stave krajiny. Tusványos je miestom, kde Viktor Orbán predstavuje svoje veľké vízie a stratégie. V roku 2014 práve na tomto mieste ohlásil vznik tzv. iliberálneho štátu. Neliberálna demokracia je z politologického hľadiska ideologický nonsens, ale udalosti z posledného desaťročia poukázali na to, že nie je nemožné vybudovať novú ideológiu, ktorá balansuje na pomedzí demokracie a autokracie.
Minulý rok sa Orbán dotkol druhovej diverzity, keď vyhlásil, že Maďari sú súčasťou čistej rasy, ktorá sa nemieša s inými. Predtým proti jeho kontroverzným výrokom protestovali väčšinou hlavne rumunskí nacionalisti, ale jeho slová o čistej rase vyrazili poistky aj za hranicami Rumunska.
Nebolo to inak ani tento rok. V prvej časti svojho prejavu sa venoval svojej vízii vládnutia do roku 2030. Až potom nasledovali ideologické „patróny”. Prvým trafil Rumunov. Rumunské ministerstvo zahraničných vecí totiž vopred kanceláriu maďarského premiéra požiadalo, aby sa o regiónoch obývaných maďarskou menšinou nezmieňoval ako o samosprávnych, autonómnych oblastiach, pretože také v Rumunsku de iure neexistujú. Viktor Orbán si z nich urobil posmech. Verejne citoval z demaršu a vyhlásil, že Sedmohradsko a Sikulsko nikdy nepovažoval za rumunské.
O Slovensku sa zmienil v jednej z odpovedí na divácke otázky. Výrok o odtrhnutom území si všimla aj slovenská diplomacia a celá slovenská politická scéna.
Aj Andrej Danko, predseda Slovenskej národnej strany, ktorá dvadsať rokov žila z toho, že nenávidela Maďarov a všetko maďarské považovala za protislovenské. Čo bolo, bolo – pre aktuálneho predsedu SNS Andreja Danka sa Viktor Orbán stal politickým vzorom a Maďarsko krajinou, akou by sa podľa exkapitána mohlo stať aj Slovensko.
Aj Robert Fico, ktorého strana Smer – SSD sa nebadane stáva strategickým partnerom Fideszu. Fico bol hosťom verejno(nesvoj)právnej maďarskej televízie, kde s ním natočili hodinovú reportáž, ktorú dva týždne vysielali trikrát denne.
Nazvať Slovensko odtrhnutým územím však pre oboch Orbánových parťákov bolo za čiarou. Robert Fico, Andrej Danko, ale aj Peter Pellegrini i politici na opačnej strane politického spektra maďarského provokatéra jednoznačne a rázne odsúdili. Pridal sa aj predseda Republiky Milan Uhrík, ktorý dlhodobo patrí do tábora obdivovateľov predsedu Fideszu. Za jeho antiglobalistické, antibruselské a antidúhové postoje.
Ale čo s tými, ktorí mlčali? Ako napríklad strana Szövetség-Aliancia, ktorej predseda a ďalší jej predstavitelia pred týždňom sedeli priamo v obecenstve. Vlastne celý diplomatický škandál vypukol ich vinou, lebo podľa vodcu všetkých Maďarov a etnických maďarských strán Aliancia neodvádza dostatočnú „prácu za domovinu na odtrhnutých územiach”.
Rozumiem tomu, že táto situácia môže byť pre Alianciu nanajvýš nekomfortná. Koho majú nahnevať? Hlavného strategického partnera (a zdroj financií) alebo slovenskú politickú scénu, ktorej súčasťou sú (teda mali by byť) aj oni?
Zmohli sa na status na sociálnej sieti, v ktorom sa predsedovi maďarskej vlády servilne poďakovali za „konštruktívnu kritiku”.
Orbán vidí, že Forró s Berényim šance Aliancie dostať sa do parlamentu nezvýšili, ale znížili, keď medzi seba privolali bývalého politického súputníka Igora Matoviča. Kontroverzné vyjadrenia Györgya Gyimesiho čísla v prieskumoch nezdvihli. Tak im Orbán chcel pomôcť v kampani. Aj za tú cenu, že podobné výroky najviac škodia nám, Maďarom žijúcim na Slovensku.
Politika nenávisti je zlá cesta. Politik nemá bojovať proti niečomu, ale za niečo.
Rozhliadnuc sa po tlačových konferenciách niektorých strán, po statusoch politikov a komentároch ľudí na sociálnych smetiach to možno vyzerá ináč. Zdanlivo vyhrávajú politickí štváči. Či slovenskí, alebo maďarskí. Som presvedčený, že existuje tichá väčšina, ktorá nikdy neskočí na nacionalistické hry. Ktorá si neželá silný národný štát, lebo sú jej jasné benefity nášho členstva v Európskej únii. Ktorá sa nepovažuje za vojnového štváča len preto, lebo stojí na strane Ukrajiny. Ktorá si nemyslí, že žije na odtrhnutých územiach.
Slovensko je obsypané bilbordmi, z ktorých nám Krisztián Forró odkazuje: Sme tu doma. Všetci. Po Tusványosi sa v tom trošku strácam. Kto je kde doma a pre ktorú domovinu pracuje.
My v Moste-Híd v tom máme jasno. Naši strategickí partneri sú tu. Tí najbližší sú Modrí Mikuláša Dzurindu. Spája nás odhodlanie naštartovať Slovensko a udržať ho v euroatlantických štruktúrach.
Som presvedčený, že ľudia stratia ostych a začnú sa k nám priznávať a pridávať. Lebo tichá väčšina Maďarov na Slovensku presne vie, že je tu doma, že EÚ pre túto krajinu znamená prosperitu a NATO bezpečnosť. Vo vojne stojí na strane Ukrajiny a práva dopraje aj iným menšinám. Sme alternatívou pre nich. Pre tých, ktorí na očiach nemajú nacionalistické klapky, nechcú napätie, ale spolunažívanie. Aj na Slovensku, aj v Maďarsku."
A leglényegesebb passzust azért magyar nyelven is közkinccsé tesszük. Ha a Wikipédia a gátlástalan szlovmagy aktivizmus, azaz a nemzetárulás fogalmát szeretné idézetekkel alátámasztani, akkor eme Rigó-idézethez bátran nyúlhatnak.
Íme:
"Meggyőződésem, hogy van egy csendes többség, amely soha nem fog bedőlni a nacionalista játszmáknak. Nem akar erős nemzetállamot, mert számára egyértelműek az európai uniós tagságunk előnyei. Amely nem tartja magát háborús uszítónak csak azért, mert Ukrajna mellé áll. Amely nem gondolja, hogy elszakított területeken él."
Bingó!
Ez zanzásan a hidas DNS, amit annyira szerettek volna a Szövetséget elhagyó aktivisták átörökíteni (meg beoltani vele a "szövetségeseiket").
Az átörökítés pedig nem más, mint az, hogy a magyar közösséget lecserélték egy kétes múltú szlovák gorillára privatizőrre.
Ennyi.
Vége a cikknek, és szeptember végén remélhetőleg az ilyenek politikai pályafutásának is vége lesz.

Rudenz Ulrich


